Páči sa Vám tento príspevok ?

Zdieľajte tento obsah so svojimi priateľmi

Počet návštev

Dnes10
Včera54
Tento týždeň268
Tento mesiac620
Všetky návštevy122767

 


Designed by:
SiteGround web hosting Joomla Templates



Modifications & repairs by:
   
Once
Masárová M. ( Poprad )_ ... nehovoria iba rukami
Sobota, 18 September 2010 19:06

Anotácia:


Anotácia k prednáške: "...nehovoria iba rukami."


     Komunikácia je od prvopočiatkov ľudskej spoločnosti nositeľom spoločenského procesu. Najdôležitejším a pre určité jazykové spoločenstvo všeobecne platným komunikatívnym prostriedkom je orálna reč. Pri sledovaní problematiky sluchovo postihnutých je potrebné si uvedomiť, že základným problémom utvárania hovorovej reči je fakt, že sluchovo postihnutý jedinec žije vo svete, kde chýba alebo je nedostatočne, alebo skreslene percipovaný akustický prvok.A tak podmienky osvojovania si orálnej reči u nepočujúcich a nedoslýchavých sú zásadne odlišné ako podmienky počujúcich. Najlepším a najvýznamnejším vzorom pre dieťa je rodič. Ako sa darí v rodine, kde obaja sluchovo postihnutí rodičia majú dve sluchovo postihnuté dcéry, hovorí táto kazuistika.

PaedDr. Mária Masárová
klinická logopédka
Poprad


Prednáška:


PaedDr. Mária Masárová, Ambulancia klinickej logopédie, Drevárska 2, Poprad

Nehovoria iba rukami.......

/kazuistika/

 

Vážená odborná verejnosť, milí priatelia!
 

     Niekedy dávno,pri uvažovaní o názve môjho príspevku, som netušila, že je tak výstižný a možno skutočne aktuálny. Totiž, minulý týždeň, t.j. l9.05.2006 som sa zúčastnila Medzinárodnej konferencie v Levoči, ktorá sa niesla v duchu porúch sluchu a reči a organizovala ho Humanitná spoločnosť Prijatie – Centrum psychosociálnej prevencie v Spišskej Novej Vsi, Katedra dobrovoľníctva FZSP Trnavskej univerzity v Trnave s ďalšími spoluorganizátormi, medzi ktoré patrila aj Slovenská lekárska spoločnosť – Spolok lekárov SNV a inými. Medzi aktívnymi účastníkmi bol aj nepočujúci, veľmi sympatický 30- ročný mladý pán, ktorý nám podával osobné svedectvo. Možno zámerne - iba posunkami a otváraním úst. Aký je jeho hlasový prejav , netuším. Aby sme my, počujúci, vedeli o čom hovorí, počúvali sme súčasne zvukovú nahrávku obohatenú fotografickou dokumentáciou. Zaujímavá situácia nastala, keď nahrávka skončila, o čom samozrejme on nevedel, pretože nepočul a celá sála v mĺkvom tichu ešte asi 5 minút sledovala jeho pohyby... Potom nastal veľký potlesk. Bolo to dojímavé. Uvedomila som si, že neverbálna komunikácia, najmä gestá, tvoria súčasť komunikačného aktu, predovšetkým verbálneho. Ale práve hlasné slovo, alebo iba zvuk mi akosi chýbal.

     Komunikácia je od prvopočiatkov ľudskej spoločnosti nositeľom spoločenského procesu. Komunikáciu, nadväzovanie kontaktu zaraďujeme k sociálnym potrebám osobnosti. Počas nej si komunikujúci vymieňajú informácie či už slovné, alebo prostredníctvom reči tela, alebo vedome regulovaného správania. Najdôležitejším a pre jazykové spoločenstvo všeobecne platným , normovaným komunikatívnym prostriedkom je orálna reč. Pri orálnej reči vychádzame z poznatkov, že aktívna produkcia zvuku a jeho auditívne vnímanie sú najdôležitejšie. U nepočujúcich a nedoslýchavých nastáva však situácia iná v dôsledku absencie alebo skreslenia sluchového vnímania. Keď chceme, aby sa u nich osvojila orálna reč, musia sa naučiť využívať zvyšky sluchu a odzerať, ktoré je jednou z možností, ako sa môžu dorozumievať nepočujúci s počujúcimi.

     Najvýznamnejšiu úlohu pri výchove v osvojovaní reči a vytvárania sociálnych kontaktov zohráva rodina. Harmónia rodiny je ideálom.Narodenie zdravého dieťaťa je jednou z najkrajších situácií, s ktorou sa môže v živote človek stretnúť. Vo svojom dieťati vidia rodičia svojho pokračovateľa. Do dieťaťa vkladajú všetky očakávania. Iná situácia však nastáva v rodine, kde obidvaja rodičia už sú určitým spôsobom hendikepovaní. Nádej, že snáď ich narodené dieťa, prípadne deti, nebudú tak postihnuté ako oni, je o to väčšia. Bohužiaľ, v rodine o ktorej chcem hovoriť sa tak nestalo. Skutočnosť, že sa im narodili sluchovo postihnuté deti ich nezastihla nepripravených. So situáciou sa vyrovnali pomerne rýchlo a dokázali zmobilizovať všetky svoje sily do tej miery, že už ranných etapách im poskytovali mimoriadnu starostlivosť nie le samostní rodičia, ale celý široký okruh rodiny. Rozvíjanie všetkých schopností ich detí od najútlejšieho veku prinieslo také výsledky, ktoré sa pozitívne prejavili v neskoršom veku a prejavujú sa doposiaľ.

     Z anamnézy: Matka: – strata sluchu 90dB. Navštevovala Internátnu školu, najskôr materskú, potom základnú v Prešove. Domov chodievala každé dva týždne. So skutočnosťou, že bola od rodiny odlúčená sa doposiaľ nevie vyrovnať. Na pridelený načúvací aparát si nikdy nezvykla, preto ho nenosí. Pracuje ako krajčírka v salóne Hankin mode v Kežmarku. Spoločensky sa cíti uplatnená.
Má dve dcéry – Nikolku a Sandru, sluchovo postihnuté, o ktorých budeme rozprávať.
Jej starší brat je sluchovo postihnutý, so stratou sluchu 80dB, má tiež dve nepočujúce deti.
Jej rodičia zdraví. V širokom rodinnom príbuzenstve sa vyskytujú prípady sluchových porúch rôzneho stupňa.
Otec: strata sluchu 60dB, navštevoval Základnú školu pre nedoslýchavých v Bratislave. Pochádza zo šiestich detí, z toho traja majú poruchu sluchu. Pracuje mimo územia SR v kolektíve počujúcich kolegov. Rozumie si s nimi, komunikačnú bariéru necíti. Manželia keď nie sú spolu, medzi sebou komunikujú cestou SMS.
V rodinnom príbuzenstve sa nevyskytujú prípady sluchových porúch.
Dieťa Nikola, nar. v r. 1996: poruchu sluchu u nej spozorovala stará mama, keď zistila, že nereaguje na slová, pričom reakciu na silné zvuky mala zachovanú. Vo veku 2,5 roka V Banskej Bystrici absolovala objektívne vyšetrenie BERA, kde sa potvrdila porucha sluchu a dieťaťu bol prideleneý načúvací aparát. Ďalej dieťa bolo hospitalizované na Foniatrickom oddelení FNsP v Bratislave. Výsledky vyšetrenia sluchu: bez načúvacieho aparátu - tónová audiometria – prah sluchu 75 – 80 dB, reakcia na zvuky pri intenzite 65 dB. Otoakustické emisie obojstranne neprítomné. Vyšetrenie sluchu s načúvacím aparátom 45 dB.
Ototoxické lieky neužívala.
Z audiologického hľadiska dieťa má kochleárnu poruchu sluchu obojstranne v kombinácii s insuficienciou sluchových trubíc stredne ťažkého stupňa. Od veku 3,5 roka je dieťaťu pridelený načúvací aparát. Doporučená logopedická starostlivosť a výchova v počujúcom prostredí.
Podpísaná MUDr. Kabátová, CSc. a MUDr. Šimko, CSc. primár oddelenia.
Dieťa Sandra, nar. v r.1998: z druhej fyzilog. gravidity, ototoxické lieky neužívala.Sluch po narodení sa zdal byť lepší ako u staršej sestry, ale asi v 9 mesiaci po chrípkovom ochorení s vysokými horúčkami sa sluch výrazne zhoršil. Vyšetrenie sluchu realizované na vlastnú žiadosť rodičov na Foniatr. odd.FNsP v Bratislave vo veku 1,5 roka. Vyšetrenie potvrdzuje obojstrannú percepčnú poruchu sluchu. Audiometrické vyšetrenie bez NP: obojstranne hlboké fr. strata 60 – 65dB, stredné a vysoké fr. strata 75 dB. Dieťaťu bol pridelený naslúchací aparát s odporúčaním včasnej adaptácie NP, logopedická starostlivosť a výchova v počujúcom prostredí.
Podpísaná MUDr. Kabátová, CSc. a MUDr. Šimko, CSc., primár fon. odd.
Obidve deti logopedickú ambulanciu prvý krát navštívili v novembri 2000.

     Pri vyšetrení: staršia Nikola –vo veku 4 rokov. Dieťa hovorilo aktívne asi cca l00 slov, rozprávala v jednoduchých vetách. Už v tomto čase navštevovala MŠ s dobrou adaptáciou. Bez problémov nadväzovala kontakty s dospelými, vyžadovala si však pozornosť. Aktívne sa dokázala zapájať do hier. Poznala farby a vedela počítať do l0.
Mladšia sestra Sandra navštívila logop. ambul vo veku 2 rokov. Rečový prejav bol na úrovni l roka. Vedela napodobniť slová mama, tata, bum. Dokázala vyjadriť zvuky zvierat. V kontakte hravá, výrazne pohyblivá s minimálnym záujmom o knihy. Jednoduchým príkazom doplneným o posunok – napr. poď sem, podaj – rozumela správne.Veci bežnej potreby dokázala po výzve ukázať.
Logopedická starostlivosť u obidvoch sestier sa v priebehu celých piatich rokov niesla v znamení osvojenia orálnej reči a zaškolenia v bežnej základnej škole ako integrované.
Verbálny prejav ľudí je zvláštny, typický ľudský úkaz. Iba človek má schopnosť reprodukovať zvuky, ako systémové jednotky, pomocou ktorých sa v istom spoločensktve dorozumieva. Strata sluchu, alebo nedoslýchavosť naruší informačný tok reči a postihnutý sa ocitá izolovaný v rečovom prostredí. Keďže tvorenie pojmov musí vychádzať zo zmyslového poznania v práci sme využívali a využívame metódu názornosti. V začiatkoch nám pomáhal Stimulačný program reči pre deti predškolského veku, učebná pomôcka Logicco,detská literatúra, rôzny obrázkový materiál, časopisy, detské počítačové programy Detský kútik a pod. Prvou snahou bolo nadobudnúť pasívnu slovnú zásobu, ktorá sa neskôr menila na aktívnu. Aktivita a dychtivosť s akou sa dievčatá rôznymi otázkami zmocňovali slovnej zásoby potvrdzovala, že nevystupovali v roli pasívneho recipienta, ale skôr v roli hyperaktívneho objavovateľa nových slov.

     Proces učenia sa uskutočňoval vo viacerých krokoch: naučiť sa počuté a videné /odzerané/ rozčleniť, dekódovať, imitovať, vhodne použiť, presadiť sa v komunikácii, upútať na seba pozornosť. To všetko predpokladalo správny zrakový kontakt, kedy sme sa stavali do zorného poľa detí a snažili sme upútať ich pozornosť a komunikovať s nimi na adekvátnej úrovni, čím sme ich podnecovali k vlastnej produkcii.
Mimoriadny význam má identifikácia a reprodukcia rytmických štruktúr a preto okrem logorytmických cvičení na nácvik suprasegmentálnych charakteristík reči ako – hlasovú úroveň, melódiu, rytmus, tempo sme využívali pohyb celého tela, ruky, prípadne kresbu.

     Proces zovšeobecnenia je ďalšou kvalitou činnosti mozgu. Zmocňovaním abstraktných pojmov, dochádza k urýchľovaniu myslenia dieťaťa. Ak abstraktný pojem vie dieťa aj vysloviť a v správnej situácii použiť, stáva sa aktívnym účastníkom rečovej komunikácie. Abstraktné pojmy si dievčatá osvojujú v procese čítania a bežného rozhovoru. Všeobecne platné, že rodičia sú prirodzeným rečovým vzorom , keď svojmu dieťaťu čítajú napr. rozprávky v našom prípade neplatilo. Preto sme sa spoľahli na starých rodičov, krorí sa vúčatkám v tomto zmysle venovali. V starostlivosti o nepočujúcich mi mimoriadne pomohli viaceré odborné podujatia, medzi inými aj stretnutie foniatrov, logopédov a pracovníkov firmy Med el na Táloch v r. 2000, kde mala prednášku naša kolegyňa p.Dr. Grambličková. Podelila sa s nami so svojou skúsenosťou v práci so sluchovo postihnutými deťmi. Od tých čias reedukáciu sluchu a rozvíjanie reči neprevádzame izolovane, ale už v predškolskom období sa zameriavame na fonematické uvedomovanie a základy čítania. Proces učenia sa u dievčat uskutočňoval vo viacerých krokoch – opisy obrázkov, prečítanie textu logopédom, vysvetlenie všetkých pojmov, porozumenie, nácvik vyslovovania a artikulácie novej hlásky, ktorá v sebe zahŕňa klasický logopedický prístup od prípravných cvičení až po slovnú a vetnú fixáciu a automatizáciu. Výraz tváre a pohyb, mimika a prirodzené gestá prispievali k vysvetleniu obsahu slova. A tak sa často zo mňa stával herec i mím.

     Záverom hodnotenie rečového prejavu podľa zápisu v logopedickej karte:
Nikolka, žiačka 3. ročníka bežnej základnej školy – hovorenú reč chápe v plnej šírke, má bohatú slovnú zásobu, primerane dlžke logopedickej starostlivosti používa vo vetách všetky slovné druhy,ojedinele ešte zlyháva gramatická stavba vety. Najlepším podnetom pre dieťa je jeho vlastný záujem o učenie.Začína sa učiť cudzie jazyky – v škole nemecký jazyk, mimo školy anglický jazyk.Mimoriadne ctižiadostivá, usilovná, dôsledná.
Sandra, žiačka 1. ročníka bežnej základnej školy – vybudovaná orálna reč. Dyslalické ťažkosti prejavujúce sa sigmatizmom. V bežnom domácom a školskom prostredí konverzačná reč zrozumiteľná. Pretrvávanie chýb vo flexii a používaní predložiek. Stav korigovateľný.Mimo školy absolvuje pravidelne hodiny anglického jazyka.
Obidve dievčatá v rozhovore s rodičmi používajú konvenčné posunky, pravidelne sa stávajú tlmočníčkami medzi počujúcimi a nepočujúcimi.
Dievčatá navštevujú bežnú základnú školu. Spolupráca s triednými učiteľmi je výborná. Obidve pani učiteľky rešpektujú sluchové postihnutie u detí. Pri vysvetľovaní používajú Mikroport.
Bolo teda prirodzené obidve dievčatá plne integrovať v bežnej základnej škole. Našou snahou bolo a je vzdelávať ich v bežnom rečovom prostredí, aby mali možnosť úplnej spoločenskej integrácie. Obidve dievčatá majú snahu udržať krok s vrstovníkmi a mimoriadne sa im darí.
A záverom ešte nejaké skúsenosti:
Počujúci často paradoxne nepočúva, čo druhý mu rozpráva. Nepočujúci sú na tom naopak.
Počujúci často nemajú záujem sa pýtať, nepočujúci sa pýtajú veľa.
Počujúci si často skáču do reči, nepočujúci si neskáču do reči. Nerozumeli by si.
Rozhadzujú síce rukami, ale „počúvajú sa pritom“.
Občas aj my chceme aby nás niekto počúval.... Snáď sa mi to podarilo.

Ďakujem.

Použitá literatúra:

  1. Stimulačný program vývinu reči pre deti predškolského veku, VOTES, s.r.o. Banská Bystrica
  2. Zborníky Logopedica I.,II.,III.,IV,V,VI,VII,VIII
  3. Vývinová dysfázia, M. Mikulajová, I. Rafajdusová, 1993
  4. Logopedické repetitórium, V. Lechta 1990
  5. Hluchota, reč, poznanie, A. Uherík 1990
  6. Rozviazané jazýčky, J.Kesselová,1999
  7. Krátky slovník slovenského jazyka,1987
  8. Metodické poznámky k verbálnej reči, V. Nádvorníková
  9. Preventívna logopedická starostlivosť, A. Antušeková 
Posledná zmena na Sobota, 18 September 2010 23:54
 

Ďalší reklamní partneri s.r.o. LOGOPETKO a Sekcie klinická logopédia SSO 


 

Reklamný panel