Páči sa Vám tento príspevok ?

Zdieľajte tento obsah so svojimi priateľmi

Počet návštev

Dnes10
Včera54
Tento týždeň268
Tento mesiac620
Všetky návštevy122767

 


Designed by:
SiteGround web hosting Joomla Templates



Modifications & repairs by:
   
Once
Sluchovo postihnuté dieťa v rodine
 
Sluchové postihnutie predstavuje celoživotný problém. Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) zaraďuje sluchové postihnutie na druhé miesto z hľadiska závažnosti postihnutia (SZO, 2001). Typ a stupeň narušenia sluchu sú kritéria, podl'a ktorých rozlišu­jeme:
  • prevodovú nedoslýchavosť;
  • senzori-neu­rálnu nedoslýchavosť;
  • kombinovanú prevodovo­percepčnú nedoslýchavosť;
  • nepočutie, t. j. hlucho­tu.
Podl'a Houdkovej je potrebné z pedagogického hl'adiska osobitnú pozornosť venovať deťom so senzo­ri-neurálnou nedoslýchavosťou, kombinovanou nedo­slýchavosťou a nepočujúcim deťom. Vek, v ktorom narušenie sluchu nastalo, je zvlášť dôležitý, lebo významnou mierou ovplyvňuje vývin osobnosti jedinca. Čim v ranejšom veku vzniká sluchová poru­cha, tým horšie sú jej následky. Ak narušenie sluchu nastane pred vývinom slovnej zásoby (vrodené, získa­né narušenie sluchu okolo pôrodu alebo v dojčenskom veku), vel'mi negatívne vplýva na vývin dieťaťa, lebo dojča nemá rozvinuté regulačné mechanizmy pomo­cou ktorých by mohlo eliminovať rušivé javy vo svojich sociálnych vzťahoch a takto sa brániť následkom slu­chového postihnutia. Nepočujúce deti nepočujúcich rodičov majú dobré postavenie v rodine, lebo ich ko­munikačné zručnosti (väčšinou manuálnymi znakmi) sa rozvíjajú od začiatku bez problémov. Následky na­rušenia sluchu sú ovplyvnené podmienkami sociálne­ho prostredia. Ide predovšetkým o blízke osoby z kruhu rodiny postihnutého ale aj všetky osoby a in­štitúcie, ktoré kladne pôsobia na starostlivosť, stimu­láciu alebo podporu sluchovo postihnutého. Nápad­ným anomáliám v psychickom vývine sa možno vy­hnúť alebo narušenie psychického vývinu možno zmierniť, ak je špeciálna pedagogická a terapeutická starostlivosť v ranom veku začatá čo najskôr. Hodno­tenie výskytu sluchových postihnutí závisí aj od úrov­ne poznatkov lekárskej vedy, od úrovne lekárskej sta­rostlivosti, socio-ekonomických pomerov a tiež zdra­votníckej politiky štátu. Významnú úlohu má skríning poruchy sluchu - od 1. mája 2006, keď nadobudlo účinnosť odborné usmernenie MZ SR, sa sluch vyšetruje každému novorodencovi. Ciel'om je včasné odhalenie vrodenej alebo získanej poruchy sluchu vyšetrením pomocou otoakustických emisií.
Adaptácia rodiny na sluchové postihnutie dieťaťa
 
Narodením postihnutého dieťaťa, prípadne jeho po­stihnutím v neskoršom veku, sa rodina dostáva do situácie vyžadujúcej zmenu doterajšieho spôsobu ži­vota, s preberaním a plnením nových úloh. Ideálnu adaptáciu rodiny definujeme ako "také usporiadanie rodinného života, aby spĺňal nielen potreby postih­nutého dieťaťa, ale i ostatných členov rodiny". V procese adaptácie možno identifikovať tri základné fázy:
1. Fáza emocionálnej dezorganizácie - zrútenie ideálov, rodičia prežívajú úzkosť, beznádej, smútok, depresiu, zmätenosť. Zvládanie stresu v tejto fáze je neefektívne. Rodičia túžia po dostatku spol'ahlivých informácií, zároveň však nie sú schopní skutočnosť v plnej miere prijať.
2. Fáza reintegrácie - rodičia začínajú postupne vní­mať realitu novými očami, hoci obranné mechanizmy pretrvávajú:
  • "emocionálny rozvod" s dieťaťom ­hlavne otcovia sa snažia odbremeniť city od záťaže tým, že presúvajú starostlivosť a zodpovednosť na matku a venujú sa práci;
  • odmietnutie dieťaťa;
  • úplné sebaobetovanie sa v prospech dieťaťa;
  • hľadanie vinníka s prvkami agresie;
  • štylizácia rodičov do roly trpiteľov alebo do roly bojovníkov;
  • rozvod alebo rozchod rodičov;
  • stiahnutie sa, izolácia, odvrátenie sa od spoločnosti.      
3. Fáza zrelej adaptácie – rodičia postupne prijímajú fakt hendikepu a hľadajú konštruktívne východiská. Učia sa žiť bez toho, aby na nich daná situácia pôsobila zraňujúco. Dochádza k zmene postojov, správania, vzťahov, spôsobilosti a návykov. Finálnym stupňom zrelej rodičovskej adaptácie je:
  • akceptovanie faktu, že dieťa je postihnuté;
  • akceptovanie dieťaťa ako takého;
  • akceptovanie seba ako rodiča postihnutého dieťaťa, ako aj človeka so všetkými ostatnými životnými rolami, osobnostnými vlastnosťami, skúsenosťami, postojmi.
Podľa Sidorovej matka má najväčší vplyv na spôsob komunikácie dieťaťa v začiatočnom období života. Aby predišla dôsledkom nesprávneho prístupu k dieťaťu, mala by poznať fázy vývinu komunikačnej interakcie:
  • Priblíženie sa - je charakteristické pre prvý rok života, kedy dieťa nadobúda cit „základnej životnej istoty“. Táto fáza spočíva v potrebe dieťaťa po bezprostrednom telesnom kontakte, dôležitý je aj častý očný kontakt s dieťaťom.
  • Objavovanie sveta - je typické pre druhý rok života. Matka je sprostredkovateľom medzi dieťaťom a okolitým svetom. Dieťa sa teší z objavovania sveta a buduje si dôveru vo svoje schopnosti.
  • Identifikácia – dieťa sa stotožňuje s dospelým a osvojuje si základné pravidlá fungovania v spoločnosti.
  • Sociálna komunikácia – jej úspešnosť je podmienená priebehom troch predchádzajúcich fáz.
·Príčiny sluchových postihnutí u detí
·Prenatálne príčiny: dedičné sluchové postih­nutia, ochorenia matky počas tehotenstva (rubeola, osýpky, čierny kašel', toxoplazmóza), poškodenia toxickými látkami (drogy, alkohol, nikotín, anti­biotiká), kraniofaciálne anomálie (aj rázštep pery a podnebia).
·Perinatálne príčiny: nízka porodná hmotnosť (do 1500 g), predčasný pôrod, hypoxia/asfyxia pri pô­rode, poranenia hlavy, sepsa alebo meningitída, novorodenecká žltačka.
·Postnatálne príčiny: encefalitída, meningitída, dystrofia, bakteriálne zápaly bubienka a labyrintu, Iymská borelióza, syfilis, HIV infekcia, ohluchnutie, zvuková trauma.
Faktory ovplyvňujúce adaptáciu
 
·vôľové vlastnosti jedinca (rodičov, súrodencov)
·schopnosť prekonávať prekážky, húževnatosť
·schopnosť nájsť príjemné a pekné chvíle a zážitky aj v ťažkých životných podmienkach
·manželské vzťahy a vzťahy jednotlívých členov rodiny
·dobré vzťahy s príbuznými a priatel'mi
·skúsenosť rodičov s výchovou staršieho zdravého dieťaťa
·stabilný hodnotový systém rodiny a široko rozvinuté záujmy
·vnímanie postihnutia skor ako výzvy k boju než ako bremeno
·vzťah a dôvera k lekárovi a špecialistom
·dostupnosť odborných služieb
·priaznivé životné podmienky (blízkosť školy, možnosť styku s rodinami, ktoré tiež majú sluchovo postihnuté dieťa)
·stupeň inteligencie a vzdelania rodičov
·religiozita - náboženská viera má pozitívny vplyv na adaptáciu v ťažkých životných situáciách
Pomoc rodiny sluchovo postihnutým defom
 
·Predpokladom pre správny prístup k dieťaťu s poruchou sluchu je akceptovať postihnutie dieťaťa.
·Prioritná je výchova dieťaťa k maxímálnej samostatnosti.
·Pri výchove využívať hru, nie drezúru.
·Dôležitou úlohou je vytvoriť u dieťaťa správnu reč.
·Vytvárať pocit lásky, bezpečia a istoty.
·Aj pri minimálnom úspechu je potrebné dieťa pochváliť.
·Pri výbere komuníkačného kanála hrá ťažiskovú úlohu matka.
·Dieťa so sluchovým postihnutím pokladáme za jedinca s rizikovým, resp. špecifickým komunikačným vývinom
 
PhDr. Iveta Ondriová, PhD.,
PhDr. Matilda Pavelková,
FZ PU Prešov
Lekárske listy (21. január 2010)
 

Ďalší reklamní partneri s.r.o. LOGOPETKO a Sekcie klinická logopédia SSO 


 

Reklamný panel